Toto je isto otázka, ktorá napadne človeku ako jedna z prvých po tom ako sa rozhodne vydať sa na cestu k svojej finančnej slobode.

Predtým však ako nájdeme spoločne odpoveď, ozrejmime si samotný pojem finančnej nezávislosti, nech vieme, že sa bavíme o tej istej veci. 🙂

Čo to je finančná nezávislosť?

Každý má pravdepodobne troška inú predstavu.

Pre mňa osobne finančná nezávislosť znamená:

Stav, pri ktorom má človek pasívny príjem, ktorý pokrýva (potenciálne všetky) jeho výdaje bez toho, aby musel pracovať.

Inak povedané, človek je slobodný od práce, resp. nemusí pracovať aby „prežil“.

Okrem dosiahnutia tohto „ultimátneho“ cieľa „totálnej“ finančnej nezávislosti, kedy sú všetky naše výdaje pokryté pasívnym príjmom; počas našej investičnej cesty dosiahneme postupne aj menšie „čiastkové miľníky“.

Pri každom z týchto miľníkov nebudeme síce ešte úplne finančne nezávislí, no naše pasívne príjmy už budú môcť aspoň čiastočne pokrývať naše výdaje a my sa môžeme cítiť slobodnejšie.

Keď začneme investovať, náš pasívny príjem bude v úvode veľmi malinký. Najskôr pokryje možno len naše výdaje na telefón. 🙂

Postupne ako budeme investovať ďalej, si uvedomíme, že aha, už máme pasívnym príjmom pokryté aj výdaje na elektrinu prípadne celé bývanie či stravu.

Inými slovami – finančná nezávislosť môže mať niekoľko rôznych úrovní. Nemusíme dokonca ani chcieť dosiahnuť úplnú finančnú nezávislosť.

„Filozofický“ pohľad na finančnú nezávislosť

Okrem toho, čo som vyššie popísal, považujem dosiahnutie stavu finančnej nezávislosti aj ako:

Rozšírenie možností jednotlivca dať svetu to, čo naozaj potrebuje – nie len to, čo je spoločnosťou ocenené peniazmi.

Predstavme si napríklad nasledujúci, celkom bežný jav. Rodičia často trávia veľa času prácou aby rodinu uživili, no na vlastné deti im zostáva času len málinko.

Aké by to bolo, keby rodičia boli finančne nezávislí a mohli venovať svojim deťom toľko času, koľko potrebujú?

Aké by to bolo keby si bola/bol finančne nezávislá/ý a jednoducho si robila/l to čo je naozaj v spoločnosti podľa tvojho presvedčenia potrebné?

Čo by si robil/a keby si nemusel/a pracovať? Ako by si vedel/a viac pomôcť svojim priateľom, rodine či komunite?

Týmto som chcel jednoducho povedať, že:

Dosiahnutie finančnej nezívislosti nemusí znamenať „stav nekonečného sedenia na zadku“ a nič-nerobenia. 😀

Dosiahnutie finančnej nezávislosti u jednej osoby môže pomôcť oveľa viac ľuďom ako len osobe, ktorá finančnú nezávislosť dosiahla. 🙂

Toľko k úvodu, poďme si teraz odpovedať na otázku z nadpisu článku.

Akú veľkú sumu potrebujem nainvestovať pre dosiahnutie finančnej nezávislosti?

Dlhšie som premýšlal ako zrozumiteľne odpovedať. Konkrétny príklad bude myslím si najnázornejší. Následne z príkladu prejdeme k „teórii“. 🙂

Príklad

Povedzme, že Fero mesačne minie priemerne 600 Eur na svoju vlastnú spotrebu. V tejto sume je zahrnuté bývanie, jedlo, energie, zábava, poistky, … jednoducho všetko, čo Fero vydá mesačne na svoj životný štandard.

Ak chce Fero pokrývať celú túto spotrebu, potrebuje zarobiť dokopy ročne 600 Eur krát 12 mesiacov. To máme dokopy 7 200 Eur / rok.

Ak by chcel byť Fero úplne finančne nezávislý, potreboval by si teda nejakým spôsobom „generovať“ spomínaných 7 200 Eur ročne bez toho, aby musel reálne pracovať.

Keďže ešte nie je pre nás dostupný univerzálny základný príjem, ktorý by situáciu pasívneho príjmu výrazne zjednodušil; podobne ako my, i Fero sa rozhodne budovať svoju finančnú nezávislosť investovaním do akcii a dlhopisov.

Koľko potrebuje Fero nainvestovať aby mu jeho výsledná investícia „generovala“ po celý jeho nasledujúci život spomínaných 7 200 Eur / rok a ešte k tomu prebila aj infláciu?

Existuje viacero spôsobov výpočtu, viacero názorov a aj vedeckých štúdii. V nasledujúcom texte sa s tebou podelím o výpočet ktorému dôverujem a sám aj používam.

Pravidlo 4%

Ako prvý zrozumiteľný spôsob vypočtu investičného cieľa so zameraním na (predčasný) dôchodok*, ktorý som našiel, je pekne popísaný v článku The 4% Rule: The Easy Answer to “How Much Do I Need for Retirement?” [en] od Mr. Money Mustache.

*Slovnému spojeniu „predčasný dôchodok“ sa snazím vyhýbať pretože na mňa pôsobí neuveriteľne negatívne. Niekedy sa však hodí ho použiť v nadväznosti na zahraničné zdroje. „Predčasný dôchodok“ považujem za takmer-ekvivalent pojmu „finančná nezávislosť“ 🙂

Tento článok popisuje „ľudskejším spôsobom“ výsledky tzv. Trinity štúdie [en] (a jej nadväzností), z ktorých vychádza jedno konkrétne „magické“ číslo:

4%

Čo  znamenajú tieto 4 percentá?

Podľa spomínanej štúdie, ak investujeme do akcii a dlhopisov v špecifickom pomere (kuk napríklad sem [en]), tak 4% z našej celkovej investície môžeme každoročne vybrať bez toho, aby sa hodnota našej investície počas nášho života znížila.

Spomínaným 4% sa hovorí po anglicky aj ako SWR („Safe/Sustainable Withdrawal Rate„). V slovenčine by sme tento pojem mohli pomenovať napríklad ako „Bezpečná/Udržateľná Miera Výberu„. 🙂

Kedže sa však situácia vo svete a na trhu mení, niekedy sú akcie v našom portfóliu hore, inokedy dolu.

Mať možnosť vyberať 4% ročne by mal byť ten najhorší prípad, ktorý by nás „mohol zastihnúť“ počas nášho „dôchodku“. Je teda pravdepodobné, že si budeme môcť ročne vyberať aj viac ako 4% bez straty hodnoty našej investície (v závislosti od situácie na trhu).

V tejto súvislosti si pozri napríklad nasledujúci graf. Na x-ovej horizontálnej osi sú zobrazené rôzne roky, v ktorých by človek odišiel do dôchodku. Na y-ovej vertikálenj osi sú zasa zachytené príslušné maximálne SWR (počet percent, ktoré môžeme z našej investície vybrať). Ako vidno, 4% sú v tomto zachytenom období najhoršou možnosťou, ktorá sa človeku môže prihodiť.

zdroj: http://wpfau.blogspot.com/2012/02/trinity-study-and-portfolio-success.html [en]

K záverom vyššie treba však povedať, že pochádzajú zo štúdie. Nie je mojim cieľom teraz negovať jej výsledky alebo protirečiť samému sebe. Chcem len aby sme brali do úvahy, že nevieme predpovedať budúcnosť. Aj keď sa podľa pravidla 4% riadia investori po svete vrátane mňa, neznamená to, že sa týmto pravidlom musíš riadiť aj ty. 🙂 Vždy sa rozhodni podľa svojho vlastného uváženia.

Ďalej pokladám za potrebné ozrejmiť, že Trinity štúdia vychádza z konkrétne zvoleného portfólia akcii a dlhopisov. To znamená, že ak tvoje investičné portfólio bude iné, treba samozrejme predpokladať aj iné výsledky. Hodnota 4% teda vychádza z konkrétne zvolených portfólii – percentuálnych pomerov akcii a dlhopisov (ak si ešte nepozeral, kukni tabuľku 2.1 na tomto linku [en]).

Tvojmu vlastnému portfóliu sa teda môže dariť lepšie ale aj horšie ako portfóliu v štúdii. Mohol by ťa zaujať aj nasledujúci článok [en]. 🙂

„Sequence of Return Risk“

Pri použití pravidla 4% je potrebné uvažovať aj s tzv. Sequence of Return Risk (zatiaľ sa mi nepodarilo nájsť vhodný slovenský ekvivalent k tomuto slovnému spojeniu.

O čo ide?

Predstavme si situáciu, že už investujeme 15 rokov. Počas posledných 8 rokov trh pekne rástol. Náš investičný cieľ sme dosiahli a rozhodli sme sa, že práve dnes je ten „deň D“ a ideme z nášho investičného portfólia konečne „vyťahovať“ pasívny príjem. Ak by v tomto období zhodou okolností začala ďalšia finančná kríza a hodnota nášho portfólia by behom pár týždňov či mesiacov klesla povedzme o 40%, pričom my by sme chceli i tak čerpať pasívny príjem 4% z pôvodnej hodnoty nášho portfólia, pri neopatrnosti by sme tak mohli naše portfólio výraznejšie znehodnotiť.

Toto je už troška ale na hlbšiu diskusiu, ktorej sa rád budem venovať v ďalšom špeciálnom článku. Zatiaľ, ak ti môžem odporučiť, tu je jeden anglický podcast, kde je pojem „Sequence of Return Risk“ podrobnejšie vysvetlený: 035 | Sequence of Return Risk | Early Retirement Now [en].

Trocha matematiky 🙂

Ok, keď už sme si stručne prešli štúdiou. Ako nám pomôžu tie 4% pri výpočte cieľovej sumy, ktorú potrebujeme nahromaždiť aby sme vpokoji mohli odísť do predčasného dôchodku, resp. stať sa finančne nezávislými?

(ak sa ti nechce počítať, kukni nižšie, je tam výsledný vzorec – je označený takou zelenou farbou. Nie je tu však žiadna divoká matika.) 😉

Keď berieme do úvahy, že z našej nainvestovanej sumy môžeme vybrať 4% ročne na spotrebu bez toho aby hodnota našej investície klesla, znamená to, že ak je naša aktuálna nainvestovaná suma napríklad 10 000 Eur, môžeme z nej ročne vybrať 4%.

Šikovnejší vypočítajú z hlavy, ja do kalkulačky 😀 a spoločne sa dostaneme k sume 400 Eur (4% z 10 000 Eur).

Ak budeš mať teda nainvestovaných 10 000 Eur, ročne z nich môžeš vytiahnuť 400 Eur, resp. 33 Eur / mesiac.

Inak povedané, 10 000 Eurami vieme pokryť náš mesačný výdaj vo výške 33 Eur.

10 000 Eur v našej investícii nám tak zaplatí mesačne možno naše výdaje na elektrinu a plyn v domácnosti. Nič moc zatiaľ, však? 😀

Ale čo náš Fero o ktorom sme sa začali baviť v príklade vyššie?

Jeho výdaje sú až 600 Eur / mesiac. Koľko Eur teda bude potrebovať mať nainvestoaných on? Spočítajme:

600 Eur * 12 mesiacov / 4% = ?

(4% môžeme zapísať aj ako 1 / 0.04, čiže = 25)

Po prepísaní:
600 Eur * 12 mesiacov * 25 = 180 000 Eur

Ak bude chcieť Fero získať zo svojej investície 600 Eur mesačne, jeho hodnota investície bude musieť byť na úrovni 180 000 Eur. Uff! (?) 🙂

Keď si teda Fero nainvestuje 180 000 Eur, táto investícia mu pokryje jeho mesačné výdaje vo výške 600 Eur bez toho, aby už musel pracovať. Tento výpočet súčasne už ráta aj s priemernou infláciou.

Ok. Nechajme teraz nášho Fera užívať si jeho finančnú nezávislosť a zovšeobecnime si náš príklad tak, aby sme si každý z nás vedeli vypočítať presne koľko budeme potrebovať mať nainvestovanej sumy podľa našej osobnej mesačnej spotreby.

[potrebná nainvestovaná suma] = [moja mesačná spotreba] * 12 * 25

[potrebná nainvestovaná suma] = [moja mesačná spotreba] * 300

A to je všetko.

Keď chceš vypočítať sumu, ktorú budeš potrebovať mať nainvestovanú aby ti zabezpečila finančnú nezávislosť, zober svoju mesačnú spotrebu a vynásob ju číslom 300. 🙂

Zistenie 😮 😀 Ako vidno vo vzorci, čím menšiu mesačnú spotrebu máme, tým menej peňazí potrebujeme nainvestovať. Ak minieš za mesiac menej peňazí, bude ti stačiť aj nižší investičný cieľ – nižšia nainvestovaná suma. Inými slovami – vybudovanie tvojho pasívneho príjmu ti bude trvať kratšie a finančnú nezávislosť doiahneš skôr. 🙂

Záverom

Verím, že všetko čo som spísal v tomto článku je zrozumiteľné. Samozrejme, stanovenie investičného ciela je len jeden z prvých (ale dôležitých) krokov k dosiahnutiu finančnej nezávislosti. Okrem toho, že sme si určili číselnú sumu, ktorú chceme nainvestovať, je ďalej potrebné zamyslieť sa aj nad časom – kedy by sme chceli daný investičný cieľ dosiahnuť. To je však na budúcu debatu. 🙂

Budem rád, keď prihodíš svoje postrehy, myšlienky a nápady v komentároch nižšie. Ďakujem ti. 🙂